Voľby do Európskeho parlamentu 2014

Autor: Ladislav Macko | 29.3.2014 o 20:33 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  30x

Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo u Schumanna, a to slovo bolo plán. Skrze neho vzniklo všetko z toho, čo je teraz Európska únia a bez neho nevzniklo nič. Je priam neuveriteľné, ako jeden človek s dobrým nápadom dokázal podnietiť astronomickú zmenu v chápaní sveta a v živote miliónov ľudí. Podobne účinné môže byť jediné video, či dokonca jediná jeho pasáž. Krátkych desať sekúnd, ktoré ma prinútili rozmýšľať: „Rozhodnutia Európskeho parlamentu vychádzajú z toho, na čom ti záleží. Ty máš moc rozhodovať. Konaj. Reaguj. Rozhoduj."

Budem konať.

Dve slová, dve obyčajné slová - Európsky parlament. Dve jednoduché slová - pôjdem voliť.
„Na pozadí hrá Óda na radosť a vlaje modrá vlajka. Moje pevné a rozhodné kroky ma vedú k urne s prúžkovým priezorom, kam zasuniem obálku. Som už len dvanásť krokov od nej, keď pocítim detinskú potrebu poskočiť si na jednej nohe za každú hviezdu. V tento deň robím dobrú vec. V tento deň niečo zmením. V tento deň som súčasťou niečoho veľkého."
Jediná škoda, že tento krátky zápis do denníčka si nedalo viac než 19,63 percenta Slovákov. Z posledných volieb v roku 2009, kedy sme boli stále bábätkami euro volieb, sa našimi hlasmi naozaj nedalo pohnúť na miske váh. Smutnou pravdou pre mňa zostáva, že ľudia sa nemenia a tento rok by aj s optimizmom do volebných miestností malo prísť len niečo cez 20 percent mojich spoluvlastencov (vychádzajúc zo zmeny od roku 2004, teda zo 16,96 %).
Prečo niekto s tak jedinečným hlasom by sa ho chcel vzdať?  Výskumy tvrdia, že okrem tradičnej lenivosti alebo prípadnej opodstatnenej neúčasti sa ľudia nehrnú voliť z dvoch zásadných dôvodov: Voľby sú málo medializované, a teda o nich veľa ľudí napríklad nevie alebo na ne ľahko zabudnú. Tento dôvod je podľa mňa veľmi relevantný, nakoľko aj začínajúci podnikateľ pozná dôležitosť reklamy. Tým pádom nadnárodná spoločnosť akou je Európska únia istotne vie ako ľudí zaujať, ak by chcela. Takže zostáva otázka - prečo to EU nechce?
Po druhé, voľby do Európskeho parlamentu nemajú taký očividný dopad na konkrétnu krajinu či región ako napríklad prezidentské alebo územné voľby. Isteže. Ak si zvolím starostu obce, ktorého každý deň stretnem na bicykli vyprevádzať autobus , vidím výsledky svojho rozhodnutia hneď a dokonca v 3D. Ak si zvolím trinásť zástupcov v zasadačke so 751 poslancami, ktorí navyše riešia omnoho dôležitejšie problémy ako je zhasnutá lampa na tretej ulici, môj hlas sa stráca v ideáloch.
Aby som si však mojich bratov Slovákov zastal, musím podotknúť, že celková účasť vo voľbách do EP klesá. Takže hoci sme na tom zle, aspoň nie sme výnimka.

Budem reagovať.
Z koláčových diagramov, ktoré nepiekla naša stará mama, sa dá vyčítať, že z neuveriteľných 1100 miliárd eur má len maličké jedno percento svoje miesto v rozpočte na ochranu ľudských práv a boj proti ich porušovaniu. Taká dôležitá vec ako sú ľudské práva, ktoré sú základom dnešnej demokratickej spoločnosti, potrebuje tú najvyššiu ochranu a veľmi precíznu opateru. Stále sú niektoré ľudské práva v plienkach a niektoré už dávno zabehnuté sa stále dajú porušovať.
Svoj hlas venujem poslancom, ktorí vo svojom volebnom programe vyjadria záujem o Podvýbor pre ľudské práva. A opäť sme pri tej malej myšacej diere, kam v rámci celého Európskeho parlamentu ľudské práva patria. Spomedzi dvadsať výborov, medzi ktorými je dokonca aj Výbor pre rybárstvo sa naše základné práva a slobody dostali až na miesto jedného z dvoch podvýborov jedného z dvadsiatich výborov.
Som absolútny zástanca rybolovu, ale predsa len si myslím, že sledovať záujmy každého občana má vyššiu prioritu ako sledovať záujem len určitej skupiny (ktorú zasiahne problematika rýb).
Aby som bol spravodlivý a nevytváral si predsudky, poďme si rozanalyzovať ako reaguje samotný parlament na dianie v Európe. Rieši podnety a rieši petície. Rieši aktuálne svetové dianie. Na momentálnom svetovom dianí je vidieť, že sa angažuje hneď v niekoľkých problémových sférach - snaží sa upokojiť situáciu na Ukrajine (kde sú porušované práva na slobodu prejavu, právo na ochranu zdravia a základy demokracie), vydáva rezolúcie smerujúce k demokratickej Sýrii (tým myslím, že sa snaží nastoliť demokraciu na bojovom poli, kde sú porušované práva na život, základné občianske slobody, o politických právach ani nehovoriac), vysiela svojich zamestnancov, aby dozerali na demokratické a správne hlasovanie pri voľbách a každoročne udeľuje Sacharovu cenu (najnovšie bojovníčke pre právo na vzdelanie Malale z Pakistanu).
Sacharovou cenou za slobodu myslenia sa parlament naozaj vyznamenal, nakoľko ňou medzinárodne podporí boj za ľudské práva, ktorý takúto vzpruhu skutočne potrebuje. Je to však dostačujúce?
Parlament by mal podľa môjho názoru reagovať na aktuálne dianie, aj odmeňovať, aj sa zaujímať a riešiť, no v prvom rade by sa mal starať o propagáciu tejto činnosti. Ak chcem vedieť, koľko konfliktov sa riešilo za posledný rok alebo ako prebieha aktuálny problém, musím veľmi dlho pátrať po informáciách, ktoré na oficiálnych stránkach nie sú alebo sú zahrabané pod hromadou všeobecných a strohých viet. Často som odkázaný len na médiá, ktoré nemajú moju plnú dôveru. Touto cestou sa právo na informácie dostáva do sporu. Európsky parlament by mal na verejné veci reagovať verejne.

Budem rozhodovať.
Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov." - Ústava SR, hl.2, čl.30.
Tvrdou drinou a ťažkými zápasmi sme si ako ľudstvo vybudovali toto aktívne volebné právo. Vďaka nemu môžeme 24. mája rozhodovať o nasledujúcom päťročnom dianí v Európe. Keďže si vážim prácu mojich predkov a ich dosiahnuté úspechy, pôjdem využiť moje právo a odvoliť. Skončí sa však potom moja úloha ako Európskeho občana?
„Akýkoľvek občan môže samostatne alebo spolu s inými osobami kedykoľvek uplatniť svoje právo na podanie petície Európskemu parlamentu podľa článku 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie." - Lisabonská zmluva, čl. 17.
Ako sa vraví, bez vetra ani lístok nepohne. A keď zaduje miliónový vietor, tak to už musí narobiť poriadnu smršť listov. Preto sú podľa mňa petície elegantným riešením problémov, ktoré vznikajú z dôvodu nedodržiavania nariadení EU alebo ak už všetky regionálne poradné orgány zlyhali. Lisabonská zmluva zabezpečila, aby sa petíciou dal ovplyvniť chod vecí. Otázkou pre mňa zostáva, či je táto forma účasti občanov funkčná a využitá...
Verím tomu, že ak sa už nájde milión podpisov pre jednu vec, určite tá vec bude veľmi vážna. Preto sa prikláňam k názoru, že pomer prijatých a odmietnutých petícií je obrovský. Ak pokračujem v dedukcii, tak všetky prijaté petície museli byť predmetom diskusií a zasadnutí parlamentu. Tieto zasadnutia môžem sledovať on-line na oficiálnych web stránkach, no neviem nájsť zoznam či konkrétny údaj o tej ktorej petícii. Ťažko potom možno vidieť, či sa občanom v Európe darí rozhodovať. Do úvahy prichádzajú dve možnosti, že petícií je všeobecne žalostne málo alebo že sa aj to kvantum riešených podnetov utajuje pred zrakmi verejnosti. Ktorá možnosť je tá správna?
Ďalším krokom, ktorý spĺňa kótu rozhodovania je Európska komisia. Túto spravuje parlament, ktorý ju aj schvaľuje či odvoláva z činnosti. Na jej čelo menuje komisára, ktorý sa musí uchádzať o svoje miesto verejným vypočutím pred celým parlamentom. Dalo by sa teda zovšeobecniť tvrdenie, že svojim hlasom do Európskeho parlamentu môžem ovplyvniť celkovú legislatívnu, ba dokonca aj výkonnú moc Európskej únie. Zahodiť takú obrovskú moc by bolo priam hriešne.
Na volebnom práve sa mi páči to právo. Mám slobodu rozhodnutia, či pôjdem alebo nepôjdem voliť. Naopak občania Belgicka, Luxemburska a Grécka majú okrem práva voliť aj povinnosť zúčastniť sa volieb. Táto forma uplatňovania ľudských práv mi pripadá násilná a trochu obmedzujúca. Sloboda je predsa robiť všetko to, čo iným neškodí. Ak nepôjdem voliť, môžem nechať dianie veľkého rozmeru na druhých ľuďoch, no v ani v takom prípade nesmiem byť vnímaný ako škodca. Skôr som ostatným pomohol, lebo ich hlas má relatívne väčšiu váhu. A keďže ja nechcem relatívne zvyšovať váhu iných hlasov a svoju relatívnu váhu si veľmi dobre uvedomujem, pôjdem voliť dobrovoľne, a tak to má podľa mňa byť.
Som občan ako každý druhý či tretí. No možno viac, než niektorí, si uvedomujem dôležitosť demokracie v jej sémantickom zmysle - vlády ľudu. Chcem dosiahnuť zmenu vo financovaní a propagácii ľudskoprávnych problémov, ba najmä ich riešenia v rámci Európskej únie. Uvedomujem si rozmer, ktorý pokrýva Európsky parlament, a preto neberiem voľby 24. mája na ľahkú váhu ako neberiem celkové dianie v Európe, ktoré svojim hlasom môžem do istej miery ovplyvniť. Dúfam, že sa stretneme vo volebných miestnostiach.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?